Plzeňský biskup o prebiehajúcej diecéznej synode

Plzeňská diecéza, ktorá susedí s nemeckými (arci)diecézami Bamberg, Drážďany-Meißen a Regensburg, začala minulý rok diecéznu synodu. O svojej ceste do budúcnosti hodlá diecéza diskutovať až do budúceho roku. V rozhovore Steffena Zimmermanna hovorí plzeňský biskup Tomáš Holub o dôvodoch synody, jej obsahu a atmosfére doterajších konzultácií. Sedmapadesátročný biskup taktiež prináša porovnanie so synodálnou cestou katolíckej cirkvi v Nemecku (Der Synodale Weg, srov. tiež TU). Preklad z prekladu článku na katholisch.de.

Otázka: Pane biskupe Holube, vaša diecéza vlani zahájila trojročnú diecéznu synodu. Prečo?

Tomáš Holub: Naša diecéza - rovnako ako mnoho iných diecéz - čelí veľkým výzvam. Ich stredobodom je otázka, ako môžeme ľuďom v našej diecéze v budúcnosti konkrétne pomôcť stretnúť sa s Kristom. To je samozrejme predovšetkým otázka misijnej a pastoračnej. Odpoveď však závisí aj na konkrétnych finančných a personálnych požiadavkách - a tie sa v nasledujúcich rokoch pravdepodobne nezlepšia. Diecézna synoda by mala vytvoriť priestor, v ktorom budeme môcť spoločne čeliť týmto výzvam v atmosfére dôvery a hľadať odpovede.

Otázka: Rozhodli ste sa pre zvolanie diecéznej synody sám, alebo bolo rozhodnutie o jej zvolaní už spoločným procesom?

Tomáš Holub: Rozhodnutie pre synodu bolo predovšetkým Božím znamením. Aspoň tak som to cítil, keď som sa počas rekolekcií zamýšľal nad situáciou diecézy a myšlienka na synodu mi prišla v modlitbe ako vhodný priestor pre diskusiu o výzvach, ktoré nás čakajú. Som presvedčený, že na ústredné otázky týkajúce sa budúcnosti diecézy by nemal odpovedať iba biskup alebo malá skupina, ale skôr mnoho ľudí synodálnym spôsobom, ak je to možné.

Otázka: Akú úlohu hral v rozhodnutí vo prospech vašej diecéznej synody pápež František a posilnenie synodálnych procesov pod jeho vedením, vrátane Svetovej synody o synodalite?

Tomáš Holub: Veľmi veľkú. Naša diecézna synoda je, chcete-li, priamym dôsledkom svetovej Synody o synodalite a ja som pápežovi Františkovi veľmi vďačný, že otvoril okno synodalite tak dokorán. Snažíme sa v malom meradle žiť a uskutočňovať to, čo bolo v posledných dvoch rokoch vo veľkom meradle predvedené v Ríme.

Otázka: Motto vašej synody znie Spoločne s nádejou: Život v Kristovi uprostred dnešnej reality. Čo chcete týmto mottom vyjadriť?

Tomáš Holub: Ako kresťania putujeme spoločne s Kristom, žijeme s ním a z neho. Zároveň ako kresťania žijeme v spoločnosti, v ktorej väčšina ľudí o Kristovi nikdy nepočula, alebo sa dokonca vedome rozhodla proti nemu. Této skutočnosti a s ňou spojeným výzvam musíme čeliť - v budúcnosti ešte viac než dnes. Synoda by k tomu mala vytvoriť priestor.

Otázka: Už ste naznačili, že vaša synoda sa venuje trom hlavným témam: misií, usporiadaniu a hospodáreniu. Môžete podrobnejšie vysvetliť, prečo ste si vybrali práve tieto tri témy?

Tomáš Holub: Za prvé, diecézna synoda sa môže zaoberať iba témami, ktoré sú v kompetencii diecéz a o ktorých sa tam môže rozhodovať. Predmetom diecéznej synody teda nemôžu byť napríklad zásadné otázky, ktoré sa týkajú učenia cirkvi ako celku a o ktorých môže rozhodovať iba pápež alebo koncil. Naším cieľom bolo čo najkonkrétnejšie sa zaoberať ústrednými problémami, ktorým naša diecéza čelí. A ako som už povedal, ide v podstate o otázku, ako a akými prostriedkami môžeme tuším ľuďom prinášať Krista. Akú organizačnú štruktúru a koľko kňazov potrebujeme, aby sme mohli zdieľať radostnú zvesť evanjelia so všetkými v našej diecéze? A ako toho môžeme dosiahnuť s našimi obmedzenými finančnými zdrojmi?

Otázka: Našli ste už pri doterajších konzultáciách odpovede na tieto otázky?

Tomáš Holub: Tak ďaleko sme sa ešte nedostali. Synodu sme rozdelili do tretích fáz. V prvej fáze minulý rok sme sa najprv zaoberali súčasnou situáciou v našej diecéze. Vo druhej fáze v tomto roku chceme formulovať ciele a možné spôsoby ich dosiahnutia.  V tretej fáze sa potom v budúcom roku chceme pýtať, aké rozhodnutia je treba prijať.

Otázka: Keď sa pozriete na súčasnú situáciu, čo je najväčšou výzvou v misii vo vašej diecéze?

Tomáš Holub: Najväčšou výzvou je, že naše cirkevné štruktúry nie sú vôbec uzpôsobené tomu, aby naša diecéza bola misijnou oblasťou. Naše štruktúry - napríklad spôsob rozmístnenia pastoračného personálu a finančné zdroje - zatiaľ nedokázali reagovať na realitu sekulárnej spoločnosti 21. storočia. Ak chceme ľuďom v našej krajine sprostredkovať kontakt s Kristom, musíme sa vo svojich štruktúrach stať oveľa viac misijnými.

Obrázok: Biskup Tomáš Holub v rozhovore s delegátmi generálneho zhromaždenia plzeňskej diecéznej synody na konci októbra 2024

Otázka: Témy usporiadania a hospodárenia sa točia predovšetkým okolo ľudských a finančných zdrojov vašej diecézy. Ako je v tomto ohľade vaša situácia?

Tomáš Holub: Merané počtom našich farností a počtom veriacich máme v súčasnej dobe stále dosť kňazov. Počet povolaní však už dlhšiu dobu klesá. Za niekoľko rokov sa teda budeme musieť uspokojiť s výrazne menším počtom kňazov. To pre nás predstavuje veľký problém, najmä s ohľadom na ďalšie ťažkosti, že naša diecéza je veľmi vidiecka a veriaci sú veľmi rozptýlení. Musíme teda pokryť veľké územie s veľkými vzdialenosťami - a so stále menším počtom kňazov.

Otázka: A hospodárenie?

Tomáš Holub: V súčasnosti hospodárime so stále ešte solídnymi financiami - ale nemôžeme si dovoliť robiť veľké skoky. Nepovedal by som, že sme chudobní, ale musíme si dobre rozmyslieť, čo si môžeme a nemôžeme dovoliť. A to v nasledujúcich rokoch určite nebude jednoduchšie.

Otázka: Už ste povedali, že vaša synoda je rozdelená do tretich fáz. Prvá fáza skončila vlani na jeseň. Ako je váš prozatiaľný záver?

Tomáš Holub: Veľmi pozitívny. Podarilo sa nám vstúpiť do vzájomného dialógu v atmosfére dôvery a uznania a spoločne analyzovať súčasný stav našej diecézy napriek rozdielnym postojom a pohľadom. Dobrý duch spolupráce sa prejavil najmä na generálnom zhromaždení synody na konci októbra. Mám dojem, že všetci delegáti sa počas prvého roka priblížili v synodálnom spoločenstve, a dúfam, že túto pozitívnu atmosféru zažijeme i pri ďalších rokovaniach.

Otázka: Synodálne zhromaždenie Synodnej cesty katolíckej cirkvi v Nemecku nebolo vždy tak harmonické, ako opisujete vašu synodu. Máte pre tento atmosferický rozdiel nejaké vysvetlenie?

Tomáš Holub: Myslím, že to má dva hlavné dôvody. Za prvé som sa hneď na začiatku rozhodol, že rokovania našej synody nebudeme vysielať živě na internete - na rozdiel od Synodnej cesty v Nemecku. To znamená, že naše debaty môžu skutočne prebiehať v chránenom priestore, kde sa nehrá na predvádzanie, ale na spoločné diskusie a spoločné hľadanie riešení.

Otázka: A za druhé?

Tomáš Holub: Na rozdiel od našich bratov a sestier v Nemecku sa na našej synode sústredíme na témy, pre ktoré máme rozhodovaciu právomoc na diecéznej úrovni - ako to stanovuje kanonické právo pre diecézne synody. Myslím, že pre delegátov je dlhodobo motivujúce, keď môžu svojou prácou konkrétne ovplyvniť vývoj svojej miestnej cirkvi, než aby sa zaoberali predovšetkým otázkami, o ktorých sa môže rozhodovať iba v Ríme.

Otázka: Keď sa pozriete dopredu na plánovaný koniec vašej synody v budúcom roku: Akoý je váš cieľ? Na čo dúfate?

Tomáš Holub: Dúfam, že na konci synody dospejeme k spoločným rozhodnutiam, ktoré nás priblížia k našemu cieľu priviesť čo najviac ľudí v našej diecéze do kontaktu s Kristom. Je jasné, že to vyžaduje zmeny v našich štruktúrach, ale aj v našom myslení. Ako presne musia tieto zmeny vyzerať, bude predmetom ďalších konzultácií, ktoré nechcem predjímať.

Otázka: Na základe vašich doterajších skúseností: Ste rád, že ste zahájil diecéznu synodu?

Tomáš Holub: Nielen rád - som nadšený a vďačný za to, že sme sa v našej diecéze na túto cestu spoločne vydali, i za to, akým spôsobom po nej spoločne kráčame. Na základe našich doterajších skúseností môžem len vrelo odporučiť, aby sa na takúto cestu vydali aj ďalšie diecézy.

Steffen Zimmermann
katholisch.de