V plzeňskej katedrále sa na Kvetnú nedeľu zišlo na 200 veriacich z plzenské diecézy na Kajúcej modlitebnej vigílii slávenej v rámci Jubilejného roka a nadväzujúcej na pomenovanie najrôznejších neduhov a bolestí v Záverečnom dokumente I. etapy diecéznej synody.
Po veľmi citlivej, pokornej, ale zároveň nesmierne trefnej a konkrétnej reflexii biskupa Tomáša nad evanjeliom o farizejovi a colníkovi prinášali dvojice zástupcov veriacich pod Kristov kríž balvany, ktoré symbolizovali desať oblastí, ktoré boli v záverečnom dokumente pomenované ako oblasti bolesti, slabosti, zanedbania či hriechov, ktoré naša diecéza nesie ako bolesť svojej súčasnosti i záťaž svojej minulosti.
Modlili sme sa tak napríklad za odpustenie hriechov vlažnosti na ceste viery (čo pre tých z nás, ktorí s Hospodinom kráčame už dlhšie, bolo cenným zastavením a nutným znovu ohlédnutím). Ďalšie vyznanie za odmietanie zodpovednosti za druhých, narušené vzťahy medzi farníkmi, v cirkvi, ale aj mimo nej, vylučovanie mladých ľudí a ľudí na okraji spoločnosti, ktoré chceme-nechceme stále nie sme schopní plne prijímať. Ďalej potom odmietanie darov a špecifík druhých, necitlivosti voči potrebám jednotlivých farností, netransparentnosť a necitlivosti rozhodovania v pastoračnej či hospodárskej oblasti.
Na záver biskup Tomáš pripojil citáciu z celosvetovej Synody o synodalite, kde boli zmienené "rozmanité a tragické podoby krízy zneužívania," ktoré priniesli "nevyjadriteľné a dlhodobé utrpenie obetiam týchto útokov, ich blízkym a celým spoločenstvám“ (Záverečný dokument SoS, čl. 55).
V tejto súvislosti biskup Tomáš vyslovil nasledujúce vyznanie:
| Dobrý a milosrdný Otče, stojím pred Tvojou tvárou ako jeden z tých, ktorým si v našej krajine zveril pastiersku službu vo Tvojom mene a našom Spasiteľovi Ježišovi Kristovi. Vyznávam s veľkým zahanbením a bolesťou, že sme v nemálo prípadoch v tejto službe bolestne zlyhali a neriešili, zľahčovali či dokonca zakrývali nesmierne zraňujúce hrubé zlyhania duchovných i laikov. Nechránili sme dostatočne slabých a bezbranných, a preto na nás lpí ťažká vina za utrpenie všetkých obetí sexuálneho, duchovného či mocenského zneužívania v našej Cirkvi. |
A nadviazal modlitbou:
| Ježišu Kristе, záchranu hriešnikови, zhliadni na nás, pastierov svojej Cirkvi, odpusti nám naše previnenia a zmiluj sa nad nami. Daj nám odvahu byť úprimnými a vnímavými vo svojej službe všetkým sestrám a bratom, zvlášť potom všetkým bezbranným a zraniteľným. Ukáž nám cesty k náprave a posilňuj naše odhodlanie po nich kráčať vždy a za všetkých okolností. Ujmi sa, moc prosíme, Ty sám sa svojou nežnou láskou všetkých, ktorým sme my sami nedokázali byť dobrými pastiermi. |
Modlitebná vigília bola zakončená prosbou za odpustenie nasmerovanou k ľuďom v celej diecéze vyslovenou biskupom Tomášom menom všetkých kňazov, jáhnov a pastoračných spolupracovníkov a spolupracovníčok plzeňskej diecézy. Na túto prosbu nadviazalo pozdravenie pokoja.
Po skončení modlitebnej vigílie bolo 6 kňazov k dispozícii pre sviatosť zmierenia a priestor katedrály zostal ešte dlho miestom stretnutia, zdieľania, prelínania a vzájomnosti. Aj napriek ťažkému téme bola všeobecne veľmi pozitívna a radostná atmosféra, podpořená predovšetkým otvorenosťou a ochotou priznať si svoj podiel na tom, čo je zlé a úprimnou snahou to napraviť.
Podobné kajúce vigílie boli v pôstnej dobe slávené či počas roka ešte budú slávené aj na iných miestach plzeňskej diecézy (podklad k tomu je k dispozícii TU).
Odporúčame:
- Kajúca bohoslužba v katedrále (bip.cz) FOTOGALÉRIA
- Kajúca modlitebná vigília: Pútnici nádeje (podkladové texty)
- Záverečný dokument Synody o synodalite: Za cirkev synodálnu
- Záverečný dokument I. etapy diecéznej synody "Majstre, kde bývaš?"
